Uncategorisedudrzba-strecha-zima-zhadzovanie-sneh

Vyznávači zimných športov a v neposlednom rade naše malé ratolesti sa už v lete nemôžu dočkať, kedy napadne prvý centimeter snehu. Prináša však táto prikrývka radosť aj majiteľom nehnuteľností a vodičom áut? Určite nie. Takisto ako sa cestári v tomto ročnom období starajú o komunikácie, aby boli prejazdné a hlavne bezpečné, vlastníci budov by mali svoju pozornosť upriamiť na strechu, ktorá je v tomto čase vystavená veľkej záťaži.

,,Mňa sa to netýka, ja mám vysoký sklon strechy, sneh predsa sám opadne,,. Áno, v istom zmysle je aj táto reakcia pravdivá. Nezabúdajte však, že ste zodpovedný za škody, ktoré vzniknú pádom snehu a cencúľov zo strešnej krytiny. V prípade, že sa jedná o poškodenie majetku, veľakrát nad tým kývneme rukou. Ak však dôjde k ublíženiu na zdraví, máme veľký problém. Ako tomu teda predísť?

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/ 2002, rieši pád snehu na verejné priestranstvá a hovorí, že strešná konštrukcia musí zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Šikmá strecha so sklonom strešných rovín väčším ako 25° musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu. Táto podmienka je však stavebníkmi, hlavne kvôli úspore nákladov často ignorovaná. Česť výnimkám, ale zábrany zmajstrované doma nemusia byť dostatočne účinné a často narobia viac škody ako osohu. Väčšinou sa totiž projektujú na základe stanovených predpisov, pričom zohľadňujú umiestnenie stavby podľa mapy snehových oblastí. Aké druhy snehových zachytávačov poznáme?

Kovové háky alebo špeciálne tvarované protisnehové škridle sa rozmiestňujú rovnomerne po celej ploche krytiny, podľa schémy vypracovanej výrobcom na základe sklonu strechy a umiestnenia budovy v príslušnej snehovej oblasti. Úlohou zábran je predovšetkým rozrážať masu snehu na menšie bloky. Odporúča sa chrániť hlavne miesta s najväčším rizikom poškodenia – strešné okná, vikiere, solárne zariadenia a pod. 

Líniové zachytávače, ktoré bývajú tvorené rúrkami, rebríčkami alebo guľatinou, zadržiavajú masy snehu na strešnej rovine, a tým zamedzujú jeho pádu zo strechy. Umiestňujú sa obvykle do druhého radu škridiel, maximálne 50 cm nad odkvapovú hranu. V niektorých prípadoch však môžu spôsobiť lokálne preťaženie strechy a poškodenie krytiny, preto nezabúdajte na preventívne zhadzovanie snehu.

Hlavnou úlohou zábrany je udržať napadané množstvo snehu na streche tak, aby nedošlo k jeho nekontrolovanému pohybu. Nahromadený sneh a visiace ľadové cencúle môžu ublížiť ľuďom pohybujúcim sa v blízkosti strechy, poškodiť neďaleko stojace autá, ale aj strešné prestupy, strešné okná, vikiere a odkvapový systém.

Napriek tomu to však veľa majiteľov budov ignoruje. Sneh a cencúle sa pri výkyvoch počasia uvoľňujú, pričom najnebezpečnejšie sú plechové strechy, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo zahriať. Takáto masa snehu môže pri zosuve nabrať rýchlosť až 50 km/h, pričom hmotnosť väčších kusov namrznutého snehu sa pohybuje od 500 až 1000kg. Takáto hromada dokáže zničiť zaparkované auto a alebo vážne zraniť človeka. Následné súdne spory o náhradu škody vedia byť nepríjemné a nákladné.

Ako je to však so statickým zaťažením? Veľké množstvo snehu zadržaného na streche môže byť príčinou zatekania predtým funkčnej strechy. Naozaj sa to môže stať? Napadlo vám niekedy, aká je objemová hmotnosť snehovej masy?

  • čerstvo napadnutý sneh (prašan) váži okolo 100 kg/m3
  • uležaný sneh (niekoľko hodín až dní po napadaní) 200 kg/m3
  • starší sneh (zopár týždňov po napadaní) 300 kg/m3
  • mokrý sneh až 400 kg/m3

Ak uvažujeme, že na streche priemerného rodinného domu s plochou 100 m² sa nachádza 30 až 50 cm zľadovateného snehu, jeho celková hmotnosť môže dosiahnuť až 20 ton. Na Slovensku sú strechy dimenzované na základe zaradenia do príslušnej snehovej oblasti a podľa STN EN sa hodnoty zaťaženia pohybujú od 0,75kn/m² až po hodnoty nad 2,25kN/m², čo je ekvivalent k 75kg/m² – 225kg/m². Takže na zaťaženie 300 – 400kg/m³ sú dimenzované obvykle len konštrukcie striech v horských oblastiach. Preto sa pri napadaní väčšieho množstva mokrého snehu v teplejších oblastiach Slovenska a pri väčšej hrúbke staršieho uležaného snehu v horských oblastiach odporúča sneh zo striech odstraňovať.

Tento problém častokrát ignorujú rodinné domy, obchodné reťazce, výrobné haly a školské zariadenia. Jedná sa hlave o ploché strechy, z ktorých sa sneh nemá ako samovoľne zosunúť a je potrebné jeho mechanické odstránenie. V opačnom prípade môže dôjsť k narušeniu statiky, čo pre nás znamená nemalé finančné náklady.  Slzy a nariekanie nám už vtedy nepomôžu.  Preto opäť podotýkam, prevenciou viete predísť mnohým nehodám a niekedy aj nešťastiam.

Nezabúdajte však, že sa jedná o nebezpečnú prácu. Odporúčame ju preto zveriť  do rúk špecializovanej firme, ktoré zaistí bezpečnosť pracovníkov pri práci, zabezpečí okolie budovy pred možným ohrozením okoloidúcich a zároveň použije také pracovné postupy, aby nedošlo k poškodeniu strechy a budovy.

Zdroj informácií: